Je množstvo vecí, ktoré vieme urobiť, opraviť, zariadiť aj my. Občas sa ale v živote vyskytnú situácie, keď by sa pomoc veru aj zišla.
Bývame v dome mojich rodičov na samostatnom poschodí. Na prízemí býva už iba moja mama. A tak vlastne máme na starosti dva byty.Som na rodičovskej dovolenke a tak sa starosť o byty a ľudí žijúcich v nich automaticky preniesla na mňa.
Počas predošlej rodičovskej dovolenky mamka prekypovala energiou, často pomáhala aj mne. Chodila na prechádzku s kočiarikom, povešala bielizeň, uvarila niečo dobré. Bolo to ale pred šiestimi rokmi.

• Dnes je situácia iná. Jej zdravotný stav sa zhoršil. Sama potrebuje pomoc a nieto žeby chudinka dokázala ešte pomáhať ona. A tak toho ostalo odrazu na mňa celkom dosť. Ako si teda poradiť ?

Pokiaľ sú moje deti zdravé- pomoc nepotrebujem,. Opatrím deti, poupratujem byty, vyperiem, vyžehlím, drobné veci v domácnosti dokonca opravím. Tým, že je medzi deťmi vekový rozdiel, je potrebná aj iná miera starostlivosti. Inú starostlivosť si vyžaduje ale aj moja mamka, ktorá je trvalo pripútaná na lôžko. Milujem leto, lebo vtedy trávime najviac času dole na dvore. Vysadím mamu do kresla pod strom, do kočiarika dám najmenšie dieťa a so staršou dcérkou sa môžeme pri nich hrať, robiť úlohy.

• Problém nastáva, keď príde chrípkové obdobie. Nechcem aby deti preniesli chorobu na moju mamu a tak by sa mi vtedy veru zišla pomoc. Tá prišla v podobe susedy, ktorá sa vtedy o mamku stará, podá jej jedlo, prečíta jej knihu, poklebetí si s ňou.

Je pre mňa darom z nebies. Moja mama totiž k sebe do bytu nechce púšťať cudzie osoby –opatrovateľky. Susedu áno a navyše si s ňou aj dobre rozumie.
Nezneužívam pomoc dobrej susedky často. Naopak aj my sa jej snažíme na oplátku pomôcť. Manžel jej kosí záhradu, ja jej zavše odnesiem koláče a zákusky keď upečiem. Sme príkladom nádherných susedských viacgeneračných vzťahov, ktoré vynikajúco fungujú.
Skrátka niet na svete nič lepšie, ako mať vedľa seba Človeka.