Rande naslepo
Už niekoľko dní si píšete a konečne príde k stretnutiu. Čo ak to však nedopadne podľa očakávaní? Na fotografií vyzerá inak, naživo pôsobí inak. Často potom príde ku sklamaniu zo strateného času a zbytočnej nádeje. Moje dve známe z práce skúšali zoznámenie cez internet ale vďaka bohu im nezostali oči pre plač len celkom vtipný zážitok.
Katka (29)
Písalo mi naozaj veľa chlapcov ale ako to už na zoznamke býva, skončilo to skôr ako to začalo. Buď sa ukázalo, že je to iba úchyl alebo bolo hneď jasné, že si nebudeme vôbec rozumieť. Nakoniec sa ale našiel jeden, s ktorým som si písala celkom zaujímavé konverzácie, zistili sme, že máme veľa spoločného. Rozhodli sme teda konečne skúsiť stretnutie. Dohodli sme sa na stretnutí v kaviarni, ktorá bola neďaleko môjho domu, to som mu ale nepovedala. Vravela som si, že aspoň si ho čeknem či vôbec prišiel, nech tam nestojím ako sliepka. Z okna vidím vysokého muža s tmavými vlasmi ako drží kyticu kvetov. Bol v obleku a evidentne na niekoho čakal. Natešená som teda zišla dolu. Prišla som k nemu, pozdravila som a čakala na reakciu. Bol naozaj veľmi pekný ale pozeral na mňa trochu zvláštne. Odzdravil ako slušne vychovaný. Povedala som mu, že to somnou si predsa dohodol rande, tak či teda pôjdeme ďalej. Jeho prekvapený výraz sa ešte prehĺbil a skôr než som stihla zareagovať prišlo k nám krásne mladé dievča a postavilo sa vedľa mladíka zo slovami „láska, kto je táto pani?“ Očervenela som ako paradajka a utiekla preč. Mladý muž očividne čakal len na svoju priateľku a moje rande teda nedorazilo…
Janka (33)
Celodenné písanie, vyzeral byť naozaj milý. Aj fotky mal pekné. Veľmi som sa tešila na naše stretnutie. Neustále sme sa mali o čom rozprávať, mala som pociť, že som možno našla konečne niekoho pre mňa! Čakala som pred reštauráciou, v ktorej malo prebehúť naše rande, prišla som o pár minút skôr. Pozerám na hodinky a obzerám sa okolo seba. Zrazu ku mne kráča nízky muž s ružou v ruke. Nebolo to ale úplne bežné kráčanie, on totiž krýval s rozkročenými nohami. Prišiel celý zadychčaný ku mne a spýtal sa na moje meno, pozdravili sme sa, dal mi ružu. Odrazu si chytil celé brucho, pozrel sa na mňa celý spotený a povedal, že to aj tak nevíde lebo už vidí môj výraz a on má štyri sestry. Prekvapene som na neho zazrela a nenechal ma ani reagovať, povedal, že musí ísť vykonať „onú potrebu“ a mám ísť radšej domov, vraj to asi potrvá.